Výber z výskumu Marsu: Október 2022

Pravidelné mesačné zhrnutie noviniek z výskumu planéty Mars za október 2022.

Tip:

[EN] Switch to the English version here: Mars Exploration Digest: Issue October 2022

–––

Perseverance pracuje takmer non-stop

Viete si predstaviť, že by ste pracovali takmer nepretržite? Samozrejme nie ste robot s nukleárnym zdrojom energie, tak to asi nepôjde len tak. V skutočnosti však život pulzuje aj na štvrtej planéte, na Marse. Aj keď zatiaľ vieme len o jednom druhu mimozemského “života” – toho robotického.

Perseverance nasnímala Marsov mesiac Phobos pomocou kamery Mastcam-Z, ešte 12. januára 2022, Sol 319. Kredit obrázka: NASA/JPL-Caltech.

Minútu do polnoci stojíte v kráteri Jezero na Marse. Vo svetle hviezd a dvoch malých mesiacov Marsu, Phobos a Deimos, môžete jednoducho rozoznať tvar vyschnutej delty zrejme bývalej rieky. Nič sa nehýbe – vietor je dnes v noci príliš slabý na to, aby prehnal čo i len zrnko piesku. Všetko je pokojné a tiché. Potom sa z ničoho nič ozve cudzí, mechanický bzučivý zvuk. Následne sa z tmy zdvihne robotická hlava, ktorej päť očí sa hrozivo leskne v jemnom svetle inak v úplne tmavej a mrazivej noci. Nie, toto nie je žiadne monštrum, ani mimozemšťan. Teda, ak by sme nad tým polemizovali, v skutočnosti už ide o mimozemšťana, aj keď stvoreného ľuďmi na Zemi. Sonda Perseverance sa práve aktivovala do svojej nočnej činnosti, ktorými sú v noci najmä monitoring okolia pomocou meteorologickej stanice, snímanie okolia a oblohy, ale aj nahrávanie zvukov v trojminútových sekvenciách.

Rover Perseverance na Marse. Tento obrázok vznikol spracovaním viacerých snímkov urobených pomocou ramena sondy (preto nie je rameno v podstate vidieť). Kredit obrázka: NASA/JPL-Caltech

Kde sa momentálne nachádza Perseverance a jej vrtuľník Ingenuity?

Na interaktívnej mape nižšie, si môžte pozrieť aktuálne miesto, kde sa Perseverance a Ingenuity nachádzajú práve v tomto okamihu:

Meandrovité pruhované svahy na Marse

Zaujímavý druh terénu, ktorý bol na Marse pozorovaný už v roku 2000 orbitálnou sondou Mars Global Surveyor, bol znovu pozorovaný kamerou experimentu HiRISE na palube aktívnej sondy Mars Reconnaissance Orbiter (MRO, NASA). Tieto kľukaté prašné svahy na Marse vznikajú pravdepodobne postupným uvoľňovaním horných vrstiev regolitu (pôdy na Marse).

Meandrovité svahy na Marse. Použité umelé prifarbenie pre zvýraznenie detailov. Originál snímku sa otvorí po kliknutí na obrázok. Kredit obrázka: NASA/JPL-Caltech/UArizona; Spracovanie: J.Kozár

Spúšťačom tohto uvoľňovania môže byť náraz (napríklad meteorit), ale aj atmosférické vplyvy, ako sú napríklad veterné víry (označované aj ako “Dust Devils”, v preklade tzv. “Prachoví diabli”). Pripomeniem, že vietor na Marse môže nabrať intenzitu, ale jeho sila zďaleka nie je taká, ako by bola v podmienkach na Zemi. Atmosférický tlak na povrchu Marsu je menej ako 1% atmosférického tlaku na povrchu Zeme a hustota atmosféry Marsu pri povrchu je rovnaká, ako hustota atmosféry Zeme vo výške 35 km od povrchu (≈0.020 kg/m3).

Zaujímavý snímok z archívu: ako fúka na Marse vietor

Nie, nasledujúci snímok nebol urobený v akváriu a taktiež na ňom nie je plejáda akýchsi morských živočíchov na dne mora. Určite so mnou súhlasíte že tvary na tejto fotografii sú nie len zvláštne, ale v určitom ohľade veľmi pekné. Príroda má proste talent, či už na Zemi, Marse, alebo kdekoľvek vo vesmíre.

Kredit obrázka: NASA/JPL-Caltech/UArizona

Dôvodom tohto zaujímavého snímku bola analýza smeru fúkania vetra – prúdenia vzduchu v regióne Cerberus Fossae (oblasť Elysium Planitia) v okolí impaktného krátera. Pôvodný snímok bol urobený ešte v roku 2008 a snímok, ktorý vidíte v tomto príspevku je zo 14. novembra 2021 (pomocou sondy Mars Reconnaissance Orbiter/NASA, z výšky 276 km). Pieskové duny, ktoré na obrázku vidno, boli formované veľmi dlhú dobu v rozmedzí niekoľkých marťanských rokov (1 rok na Marse je 686 dní na Zemi).

Prachová búrka na Marse odznieva

Znovu nám na Marse poriadne zafúkalo, aj keď tentokrát to nebolo globálne na celej planéte, naša pozornosť bola zbystrená najmä z dôvodu akýchkoľvek potenciálnych rizík. Pretože otázka je jednoduchá, “viete predpovedať počasie?”. Asi ťažko, aj keď máme k dispozícii mnohé meteorologické modely (v prípade pozemských podmienok). Môj učiteľ meteorológie ešte za môjho pôsobenia v Košiciach na Slovensku zvykol hovoriť, že “počasie je okamžitý a náhodný stav fyziky atmosféry a preto je takmer nemožné ho predpovedať”. Mnohí by možno na túto tému radi viedli odbornú diskusiu, ale faktom je, že aj počasie na Marse sa až tak predpovedať nedá. A to napriek tomu, že na tejto planéte máme v súčasnosti k dispozícii už celkom zaujímavú plejádu kozmických sond so špičkovým vedeckým vybavením.

Oblaky béžovej farby na tejto mape Marsu získanej snímkovaním z paluby MRO sú v podstate tvorené prachovou búrkou, ktorej vývoj bol sledovaný od 21. septembra do 29. septembra 2022. Oblaky majú veľkosť asi ako kontinenty na Zemi. Snímky boli získané pomocou kamery MARCI na palube Mars Reconnaissance Orbiter (MRO). Kredit obrázka: NASA/JPL-Caltech.

Prachová búrka, ktorej vývoj bol pozorovaný na Marse pomocou orbitálnej sondy Mars Reconnaissance Orbiter v septembri, pomaly odznieva. Vzdialenosť prachovej búrky bola od povrchových mobilných sond (roverov) Curiosity, Perseverance a statiskej sondy InSight takmer 3500 km. Jednotlivé sondy sú na mape zvýraznené bielou farbou Curiosity (600 km od sondy InSight) a Perseverance (3455 km od InSight).

Aj keď vzdialenosť od sond je na prvý pohľad značná, častice, ktoré sa dostali do vyšších vrstiev atmosféry dokázali spôsobiť výraznú redukciu získanej energie solárnymi panelmi sondy InSight. Sondy Curiosity a Perseverance nezískavajú energiu zo solárnych článkov, ale z nukleárneho palubného zdroja (rádioizotopový termo-elektrický generátor).

Búrka pomaly odznieva a nebude mať vplyv na ďalší priebeh výskumných misií na povrchu. V prípade sondy InSight už v súčasnosti prebieha tzv. “bonusová časť misie”, pretože plánovaná základná misia tejto sondy bola dávnejšie splnená. InSight však funguje naďalej a poskytuje ďalšie zaujímavé dáta z meraní “zemetrasení” na Marse (tzv. “marsotrasenia”).

SHIELD – Nový spôsob pristávania na Marse?

Stačia nám doteraz používané metódy pristávania na povrchu Marsu, alebo potrebujeme ešte niečo ďalšie? A čo takto do Marsu jednoducho naraziť… teda do jeho povrchu. Nie, nikto sa nezbláznil a nie je to ani sci-fi.

SHIELD Lander na Marse. Kredit obrázka: NASA/JPL-Caltech.

NASA do dnešných dní 9-krát úspešne pristála na planéte Mars. Všetky pristátia sa vyznačovali jedným spoločným faktorom, ktorým bolo riziko poškodenia drahej sondy. Práve preto pristátia boli tzv. “mäkké”, niektoré z nich pomocou komplikovaných pristávacích airbagov, niektoré pomocou reakčného zbrzďovania, alebo komplikovaný spôsob pristátia pomocou tzv. “nebeského žeriavu” s prvkami reakčného brzdenia určitej časti pristávajúcej aparatúry sondy.

V súčasnosti prebieha výskum ďalšej technológie, ktorá umožní NASA pristávanie najmä v komlikovaných a nedostupných oblastiach. Samozrejme v týchto oblastiach a s využitím tejto technológie, nebudú pristávať drahé planetárne rovery a sondy s príliš drahým a komlikovaným vedeckým vybavením. Dôvod je jednoduchý – pristátie bude prebiehať jednoduchým nárazom, resp. dopadnutím na vopred určené miesto na povrchu.

Takýmto spôsobom bude možné umiestniť sondu aj do veľmi nedostupných a rizikových oblastí a následný planetárny výskum týchto oblastí doplní mozaiku vedomostí o planéte Mars, ktoré nám zatiaľ chýbajú.

Spôsob pristátia “nárazom” si môžte pozrieť vo videu nižšie:

Curiosity dosiahla dlho očakávanú “slanú” oblasť

Sonda Curiosity, počas svojej cesty v priebehu tohto leta dorazila cez úzky, pieskom lemovaný priesmyk “Paraitepuy Pass”, do lokality s výskytom sulfátov a slaných minerálov. Táto lokalita sa nachádza v oblasti Mount Sharp.

Kredit obrázka: NASA/JPL-Caltech

Vedecká hypotéza predpokladá, že pred miliardami rokov na tomto mieste vysychajúca voda zanechala bohaté ložiská minerálov. Ak je táto hypotéza správna, potom tieto minerály umožnia zistiť ako a prečo sa klíma Marsu zmenila na súčasnú. Predtým totiž podľa všetkých doteraz zistených informácií a výsledkov výskumu Mars vyzeral rovnako ako Zem. V súčasnosti je však jeho povrch viacmenej zamrznutou púšťou.

Čínsky rover Zhurong objavil miesta po “katastrofických záplavách”

Čínsky rover Zhurong disponuje palubným radarom, ktorý dokáže snímať podpovrchové ložiská do hĺbky cca 100m.

Zdroj obrázka: Xinhua/Shutterstock

Zhurong nahliadol hlboko pod povrch Marsu a našiel dôkazy o dvoch veľkých záplavách, ktoré pravdepodobne formovali oblasť (Utopia Planitia), ktorú robot skúmal od pristátia v máji 2021.

Jedným z dôvodov, prečo sa zameriava na túto lokalitu je fakt, že radarové snímky už v minulosti naznačovali výskyt zamrznutého vodného ľadu pod povrchom. Aj keď nebolo potvrdené, či ide naozaj o ľad, alebo o pozostatky lávových polí. Nové zistenia však naznačujú, že miesto bolo kedysi kompletne zaplavené vodou, resp. oceánom, ktorý z lokality dávno vymizol.

 

Ďalšie vydanie mesačníka “Mars Exploration Digest” a jeho slovenskú verziu “Výber z výskumu Marsu” nájdete na mojich stránkach www.jozefkozar.com/lab na prelome mesiacov November/December 2022. Prajem vám všetkým pohodový mesiac priatelia.

Dr. Jozef Kozár

Tip:

[EN] Switch to the English version here: Mars Exploration Digest: Issue October 2022

 

Toto vydanie v PDF formáte si môžte zadarmo stiahnuť tu:

Október 2022

FREE DOWNLOAD

Send download link to:

I confirm that I have read and agree to the Privacy Policy

 

Tento článok nájdete aj na SME.sk

How useful was this post?

Click on a star to rate it!

Average rating 3 / 5. Vote count: 2

No votes so far! Be the first to rate this post.

I am sorry that this post was not useful for you!

Let me improve this post!

Tell me how I can improve this post?

You may also like...

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Comments for users from certain countries according to the current EU sanctions are blocked.

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.