Artemis: NASA sa vracia na Mesiac

NASA sa vracia na Mesiac. Prešla polovica storočia a na Mesiaci sa onedlho znovu budú prechádzať ľudia.

Tentokrát však na Mesiaci zostanú natrvalo. Na povrchu Mesiaca bude postupne vybudovaná trvalá základňa. Aj keď je mojou hlavnou špecializáciou najmä planetárny výskum pomocou robotických sond, nový program NASA Artemis, je práve vo svojej základnej podstate tak trochu odlišný od jeho predchodcu – programu Apollo. Súvisí s Marsom. A v čom konkrétne? Tentokrát nie je finálnym cieľom Mesiac, ale dlhodobým cieľom je planéta Mars. Samotný Mesiac, je v podstate “len medzipristátím”, teda medzníkom v rámci dlhodobejšej snahe dostať sa na Mars. Aj keď sa priznám, nie som veľmi fanúšikom pilotovanej misie na Mars (prípadne k Marsu) – o tom však inokedy. Ako teda zatiaľ prebieha súčasný testovací let lode Orion v rámci nového lunárneho programu Artemis?

Pozrime sa na to spolu …

Testovací let začal minulý týždeň v stredu, keď bola kozmická loď Orion, programu Artemis, vynesená nosnou raketou SLS (Space Launch System). Kozmická loď Orion dosiahla po piatich dňoch jeden zo svojich cieľov a tým je vzdialenosť 130 kilometrov od povrchu Mesiaca. K Mesiacu tak bola kozmická loď Orion najbližšie v priebehu jej 25 dní trvajúcej misie. Práve dnes – v pondelok 21. novembra 2022, obletela odvrátenú stranu Mesiaca.

Kozmická loď Orion, lunárneho programu Artemis. Samotná kozmická loď je naľavo, v strede dole je vidno Zem a napravo Mesiac.

Celý testovací let oživil nielen pocity akejsi eufórie obnovených letov človeka na Mesiac, ale aj pocity napätia v riadiacom stredisku NASA v Houstone. Jedným z nich bol napríklad polhodinový výpadok spojenia, počas ktorého ešte nebolo jasné, či sa podarilo umiestniť loď Orion na obežnej dráhe Mesiaca. Správne umiestnenie na orbite okolo Mesiaca sa potvrdilo až keď sa loď Orion vynorila spoza odvrátenej strany Mesiaca.

Ako to teda ide

Samotný Mesiac sa v priebehu pondelka na živom prenose NASA neustále zväčšoval, čo znamenalo postupné približovanie sa lode Orion k jeho povrchu. Keď sa loď dostala spoza odvrátenej strany Mesiaca, jej palubná kamera zachytila v pozadí planétu Zem. Samotná trajektória letu ponad povrch Mesiaca viedla dokonca ponad miesta pristátia predošlých misií programu Apollo 11, 12 a 14, teda prvých troch pristátí človeka na Mesiaci.

Kozmická loď Orion programu Artemis a v pozadí planéta Zem.

Oproti letom programu Apollo, je misia Artemis trochu odlišná. Kozmická loď Orion musí najprv preletieť okolo Mesiaca v blízkej vzdialenosti, aby získala dostatočnú rýchlosť a až táto jej následne umožní vstup na lunárnu obežnú dráhu. V priebehu tohto testovacieho letu, sa loď Orion dostane na orbitu Mesiaca v piatok (25. novembra 2022). Pre zaujímavosť – v priebehu víkendu loď Orion prekoná rekord misie Apollo 13 – posádka sa 15. apríla 1970 dostala do najväčšej vzdialenosti ľudí od Zeme (400 171 km resp. 248 655 míľ). Samotný návrat na Zem a pristátie lode Orion vo vodách Tichého oceána je naplánovaný na 11. decembra 2022.

Trochu k zamysleniu …

Na snímkach, ktoré máme k dispozícii vďaka testovacím kamerám, ste si určite všimli našu planétu Zem. Azda nie je nutné vysvetľovať jej zraniteľnosť. Ako je naša planéta doslova stratená v tmavom vesmíre, obklopená prázdnotou. Na tej fotografii sme odfotení my všetci naraz. A to doslova. Tentokrát úplne všetci, nikto nie je na palube žiadnej kozmickej lode vzdialenej ďaleko od našej planéty – aj keď môžte namietať prítomnosť astronautov na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS – v porovnaní so vzdialenosťou Zem-Mesiac, sú na veľmi nízkej orbite, teda “akoby” ani nie vo vesmíre.

Na takejto fotografii z tejto vzdialenosti je teda aj samotná stanica ISS v podstate “neviditeľná” a viacmenej je “pohltená” samotnou Zemou a jej belasou atmosférou. Sme teda na jednej malej modrej “bodke” vo vesmíre, pohybujeme sa na obežnej dráhe okolo Slnka obrovskou rýchlosťou, doslova “čakáme” na blízke stretnutie s možno ešte nezisteným zablúdeným asteroidom, ktorý nás zlikviduje behom chvíľky. A pritom sa mnohí z nás nedokážu “zmestiť do kože” a uvedomiť si, že tento malý modrý “ostrov” stratený niekde vo vesmíre na okraji jedného špirálového ramena akejsi galaxie “Mliečna dráha”, patrí nám všetkým. Ešte jedna poznámka – nie, nehovorím o prehnanej ekológii a “klima-šialenstve”, o ktorom Vám z pohľadu planetárneho vedca možno porozprávam niekedy nabudúce, mám na mysli niečo iné … Prajem Vám krásny deň priatelia!

Tento článok nájdete aj v novinách SME v sekcii blog.

~Jozef

Tip:

[EN] English version of this article is available here.