Keď pršia diamanty

Mars GNSS - Global Navigation Satellite System for Mars

Dnes trochu odbočím od môjho marťanského zamerania a tak trochu zabrdnem do kapusty kolegom venujúcim sa iným planétam, tzv. “ľadovým obrom”.

V tomto článku sa spolu vydáme na cestu ďalej od planéty Mars, ďalej za pás asteroidov, preskočíme Jupiter, Saturn a ich vlastné “mini” planetárne sústavy a pocestujeme ešte ďalej. Dostaneme sa k svetu ďalších planét našej Slnečnej sústavy, až k orbitám dvoch obrov – k planétam Urán a Neptún.

Vľavo vidíme planétu Urán, ako ju nasnímala sonda Voyager 2 počas svojho priblíženia k tejto planéte v roku 1986. Na obrázku vpravo vidíme zase planétu Neptún, ako ju nasnímala sonda Voyager 2 pri svojom prelete v roku 1989. Kredit obrázka: NASA/JPL-Caltech. Spracovanie Dr. Kozar; [1]

Záhadná belasá farba týchto planét, tak trochu nevinne “vykúkajúca” z temných tmavých končín sveta v ďalekom okolí našej najbližšej hviezdy, nám na prvý pohľad môže evokovať príjemný a trochu tajomný, možno až kľudný pocit. Zdanie však klame, extrémy sveta týchto planét sú tak drsné, že v ich prostredí neprší bežný dážď. Obrovský tlak a s tým súvisiace fyzikálne podmienky spôsobujú pre pozemšťana doslova nečakané prekvapenia. Tieto planéty nepatria medzi terestrické planéty, teda medzi planéty s pevným povrchom. Sú plynnými planétami, teda nie že by nemali vo svojom vnútri nič, len samý plyn, to určite nie. Majú svoje jadro, ktoré je však obklopené obrovskou obálkou plynu, rôznej hustoty a v rôznych vrstvách. Plynná časť takejto planéty tvorí v podstate väčšinu celého planetárneho telesa, preto takéto teleso nenazývame terestrickou planétou.

Planetárne podmienky v takomto telese sú neskutočne drsné. Všetko, čo sa stane akýmkoľvek spôsobom súčasťou takejto planéty – napríklad ak do takejto planéty niečo vnikne (“zrazí” sa s ňou), okamžite sa pod obrovským tlakom spočiatku roztrhá. Následným postupným klesaním do “útrob” takéhoto telesa dochádza k procesu stláčania uhlíka pod extrémnym tlakom. Výsledkom je niečo pre bežného pozemšťana prekvapivé – dážď diamantov.

Diamanty a teoretický popis ich vzniku v planétach Neptún a Urán. [2]

Tento ľadový svet tesne pred “humnami” našej Slnečnej sústavy však nie je svetom pre žiadneho prospektora hľadajúceho drahé kamene a ani pre žiadnu zlatokopku. Sklamem vás, žiadny skafander by v tomto prostredí nevydržal, zrejme by bol tiež stlačený do určitej formy diamantu a to aj vrátane svojho obsahu. Na tomto mieste môžu teda krásavice prestať čítať tento článok, ak sem náhodou zablúdili z instagramu alebo facebooku. Taktiež diamantov-chtiví prospektori sa kľudne môžu sústrediť na ložiská tu na Zemi. My ostatní sa pozrieme ako to tam teda naozaj vyzerá 🙂

Porovnanie veľkostí planét Neptún (vľavo hore), Urán (vpravo) a planéty Zem (vľavo dole). [3]

Planéty Urán a Neptún, nás udivujú už dávno. Pravdupovediac, nemáme o nich zďaleka toľko detailných informácií, ako napríklad o Marse, prípadne o niektorých iných telesách Slnečnej sústavy. Technologicky sme “zblízka” dokázali podrobnejšie preskúmať tieto planéty len raz a to vďaka misii sondy Voyager 2. A aj to nebolo až z tak zblízka, akoby sa mohlo zdať. Dáta získané touto sondou, nám však poskytli zatiaľ najdetailnejšie informácie o týchto dvoch planétach. Napriek tomu, že z týchto dát čerpáme doteraz, stále môžme zhodnotiť stav našich vedomostí o týchto svetoch ako nie celkom dostačujúci, resp. možno ani nie základný. Samozrejme v porovnaní s planétami, ktoré skúmame priamo na mieste, napríklad s planétou Mars. Aj keď je pravdou, že aj nám najbližšie planetárne teleso – Luna, náš vlastný Mesiac – je pre ľudstvo v mnohých aspektoch stále tak trochu záhadou. A to aj napriek tomu, že ho ľudia navštívili už aj osobne. Ale na toto sa mrkneme prípadne niekedy inokedy (ak chcete, ukážem vám nejaké zaujímavosti, o ktorých sa skoro nikde nepíše). Okej, vráťme sa naspäť na “koniec sveta”, teda k planétam Urán a Neptún.

Ako som už spomínal v texte pred chvíľou, z výskumu a meraní pomocou kozmickej sondy Voyager 2, sme získali dáta zo sveta týchto dvoch planét. Po prvýkrát sme videli tieto dve planéty naozaj detailne, konečne sme videli ich skutočnú farbu. Je však pravdou, že samotné dáta, ktoré sme získali pomocou sondy Voyager 2, nám však dážď diamantov v prostredí Uránu a Neptúna doslovne nepotvrdili. Všetky údaje a mozaika nimi zložená, nám však nič iné neponúkne, “len” diamantový dážď. Predstavte si, že niečo nové skúmate, hocijako kombinujete a simulujete všetky dostupné informácie a zakaždým vám vyjde diamant. A nie jeden. Prvé, čo človeka napadne, sú chudáci dvorní alchymisti dakedy pred stovkami rokov, ako sa svojim pánom pokúšali vyrobiť zlato … alebo “rozbiť” kladivom atóm 🙂   A my tu zrazu hovoríme o stroji na diamanty, ktoré si len tak “padajú z neba”.

Napriek tomu, že diamantový dážď je v tomto prípade viac ako 40 ročnou hypotézou, samotný výskum a simulácie nám teda naznačujú, že je možný a reálny. Zostáva nám už len dokázať jeho existenciu priamo získaním dát na mieste v rámci medziplanetárnej misie niektorej z budúcich kozmických sond. Prípadne nás ešte môžu prekvapiť dáta získané pozorovaním pomocu nového Webbovho vesmírneho teleskopu (JWST, NASA), ktoré sú zaradené do pozorovacieho programu tohto nového superprístroja. Držme si teda palce, aby nám Webbov vesmírny teleskop priniesol pozitívne prekvapenia, možno aj s dôkazmi, ktoré nám ligotavý svet týchto dvoch ľadových obrov potvrdia.

~Jozef

Bibliografia:
[1] NASA/JPL-Caltech.
[2] On Neptune, It’s Raining Diamonds. (n.d.). American Scientist. https://www.americanscientist.org/article/on-neptune-its-raining-diamonds

[3] Rochester Institute of Technology.

 


Tento článok nájdete aj v denníku SME v sekcii blog.

How useful was this post?

Click on a star to rate it!

Average rating 5 / 5. Vote count: 1

No votes so far! Be the first to rate this post.

I am sorry that this post was not useful for you!

Let me improve this post!

Tell me how I can improve this post?

Cite this text:
Jozef Kozár, PhD (March 4, 2024) Keď pršia diamanty. Retrieved from https://www.jozefkozar.com/lab/2023/06/27/ked-prsia-diamanty/.
"Keď pršia diamanty." Jozef Kozár, PhD - March 4, 2024, https://www.jozefkozar.com/lab/2023/06/27/ked-prsia-diamanty/
Jozef Kozár, PhD June 27, 2023 Keď pršia diamanty., viewed March 4, 2024,<https://www.jozefkozar.com/lab/2023/06/27/ked-prsia-diamanty/>
Jozef Kozár, PhD - Keď pršia diamanty. [Internet]. [Accessed March 4, 2024]. Available from: https://www.jozefkozar.com/lab/2023/06/27/ked-prsia-diamanty/
"Keď pršia diamanty." Jozef Kozár, PhD - Accessed March 4, 2024. https://www.jozefkozar.com/lab/2023/06/27/ked-prsia-diamanty/
"Keď pršia diamanty." Jozef Kozár, PhD [Online]. Available: https://www.jozefkozar.com/lab/2023/06/27/ked-prsia-diamanty/. [Accessed: March 4, 2024]

Dr. Jozef Kozár

Author, Research Scientist, Consultant.

You may also like...

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Comments for users from certain countries according to the current EU sanctions are blocked.

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.