Europa Clipper: Misia NASA k oceánu na mesiaci Európa
Misie planetárnych sond k Marsu už pre niektorých ľudí možno začínajú byť tak trochu “rutinou”. Na obzore je však ďalšia sonda, ktorá k Marsu síce poletí, ale len tak “naoko” – preletí popri ňom.
Vizualizácia sondy Europa Clipper. NASA/JPL-Caltech
Kozmická sonda Europa Clipper, najväčšia, akú kedy agentúra NASA postavila pre planetárnu misiu, sa onedlho vydá na cestu dlhú 2,9 miliardy kilometrov. Cieľom jej cesty bude Európa, zaujímavý ľadový mesiac planéty Jupiter. Štartovacie okno pre sondu sa začína vo štvrtok 10. októbra 2024.
Údaje z predchádzajúcich misií NASA nám poskytli silný dôkaz, že pod zamrznutým povrchom mesiaca Európa leží obrovský oceán slanej vody. Sonda Europa Clipper bude obiehať okolo Jupitera a vykoná 49 blízkych preletov tohto mesiaca. Pri svojich blízkych preletoch získa sonda užitočné dáta, ktoré nám pomôžu potvrdiť fakt, či pod hrubou zamrznutou kôrou oceána na mesiaci Európa existujú miesta priaznivé pre existenciu života.
Samotná príprava misie sondy Europa Clipper prebiehala už niekoľko rokov. Sonda nakoniec úspešne absolvovala všetky potrebné testy a je tak pripravená na svoju misiu.
Europa Clipper vo vákuovej komore počas testovania. NASA/JPL-Caltech
Osem dôležitých informácií o misii sondy Europa Clipper:
1. Mesiac Európa je jedným z najsľubnejších miest na hľadanie pre život najvhodnejších podmienok mimo Zeme
Existujú vedecké dôkazy, že “ingrediencie” pre život – voda, správna chémia a energia – môžu práve v súčasnosti existovať na mesiaci Európa, teda presnejšie pod jej ľadovou pokrývkou. Misia sondy Europa Clipper získa informácie, ktoré potrebujeme pre presný výskum. Mesiac Európa môže obsahovať vnútorný oceán s dvojnásobným množstvom vody v porovnaní so zemskými oceánmi dohromady a môže tiež hostiť organické zlúčeniny a zdroje energie pod jeho povrchom. Ak misia potvrdí, že mesiac Európa má podmienky pre existenciu života, znamenalo by to, že v našej slnečnej sústave a mimo nej môže byť viac obývateľných svetov, ako sme si do teraz predstavovali.
Mesiac Európa – hemisféra otočená k planéte Jupiter. NASA/JPL-Caltech
2. Kozmická sonda preletí jedným z najrizikovejších radiačných prostredí v našej slnečnej sústave (hneď po Slnku)
Jupiter je obklopený obrovským magnetickým poľom a to až 20 000-krát silnejším ako je magnetické pole Zeme. Magnetické pole planéty zachytáva a svojím rotačným pohybom určitým spôsobom urýchľuje nabité častice, čím vzniká elektromagnetické žiarenie, ktoré môže poškodiť kozmickú sondu. Inžinieri misie však navrhli štít kozmickej sondy na ochranu citlivej elektroniky pred týmto žiarením. Plánovači misie taktiež navrhli obežné dráhy, ktoré obmedzia čas, ktorý sonda Europa Clipper strávi vo väčšine oblastí okolo Jupitera s vysokou radiáciou.
3. Europa Clipper bude obiehať okolo Jupitera, pritom však bude skúmať mesiac Európa
Sonda bude robiť slučkové obežné dráhy okolo Jupitera, ktoré ju priblížia k Európe počas 49 vedecky zameraných preletov. Na každej obežnej dráhe strávi kozmická sonda menej ako jeden deň v nebezpečnej radiačnej zóne Jupitera, kým sa vráti späť. O dva až tri týždne neskôr proces zopakuje a vykoná ďalší prelet.
4. Europa Clipper obsahuje doteraz najsofistikovanejšiu sadu vedeckých nástrojov NASA
Na zistenie faktov, či je mesiac Európa obývateľný, musí sonda Europa Clipper preskúmať samotné vnútro tohto mesiaca, jeho zloženie a geológiu. Kozmická sonda disponuje deviatimi vedeckými prístrojmi. Na jeden z experimentov sonda využije dokonca aj svoj telekomunikačný systém. S cieľom získať najlepšie dáta počas každého preletu, budú všetky vedecké prístroje fungovať súčasne pri každom prelete. Vedci potom navrstvia údaje, aby vytvorili úplný obraz mesiaca Európa.
5. S plne rozmiestnenými anténami a solárnymi panelmi je Europa Clipper najväčšou kozmickou sondou, akú kedy NASA vyvinula pre planetárnu misiu
Kozmická sonda má rozpätie 30,5 m – a to od jedného konca k druhému. To je viac ako basketbalové ihrisko – a to z veľkej časti vďaka solárnym panelom. Solárne panely sondy musia byť obrovské, aby mohli v blízkosti Jupitera “absorbovať” dostatok slnečného svetla na napájanie prístrojov, elektroniky a ďalších podsystémov. Vzdialenosť Jupitera od Slnka je oveľa väčšia, ako vzdialenosť Zeme od Slnka.
Pripravené solárne panely pre sondu Europa Clipper. NASA/JPL-Caltech
Ešte jedna fotografia solárnych panelov sondy Europa Clipper:
Test solárnych panelov kozmickej sondy Europa Clipper. NASA/JPL-Caltech
A fotografia montáže hlavnej komunikačnej antény sondy:
Montáž veľkej komunikačnej antény na sonde Europa Clipper. NASA/JPL-Caltech
6. K planéte Jupiter to bude veľmi dlhá cesta
Jupiter je vzdialený od Zeme asi 770 miliónov kilometrov – obe planéty (Zem aj Jupiter) sú v pohybe a kozmická sonda má na palube k dispozícii len obmedzené množstvo paliva. Preto je samotná trajektória letu kozmickej sondy Europa Clipper naplánovaná s využitím viacerých “trikov”. Sonda preletí v blízkosti Marsu a potom znovu v blízkosti Zeme, pričom využije gravitáciu planét ako tzv. gravitačný prak na zvýšenie rýchlosti pohybu kozmickej sondy. Po prelete asi 2,9 miliardy kilometrov za 5,5 roka, spustí kozmická sonda svoje motory, aby s ich využitím a následnými jemnými korekciami v roku 2030 vstúpila na obežnú dráhu okolo Jupitera.
Mesiac Európa pri planéte Jupiter. NASA/JPL-Caltech
7. Na misii sondy Europa Clipper sa podieľajú inštitúcie z USA a EÚ
V súčasnosti na misii pracuje asi tisíc ľudí vrátane viac ako 220 vedcov z USA aj Európy. Od oficiálneho schválenia misie v roku 2015 prispelo k misii sondy Europa Clipper viac ako 4 000 ľudí vrátane tímov, ktoré pracujú pre dodávateľov a subdodávateľov.
8. Viac ako 2,6 milióna ľudí “pocestuje” na palube sondy
V rámci kampane s názvom „Message in a Bottle“ nesie kozmická sonda báseň americkej poetky Ady Limón. Pod túto báseň sa podpísali milióny ľudí z takmer každej krajiny sveta. Ich mená boli spolu s básňou uložené na mikročipe pripevnenom ku kovovej platni, ktorá utesňuje elektronický štít kozmickej sondy.
Tri hlavné vedecké ciele misie sondy Europa Clipper sú – určenie hrúbky mesačného ľadového obalu a jeho interakcie s oceánom pod ním, prieskum jeho zloženia a charakteristika jeho geológie. Podrobný prieskum Európy v rámci misie pomôže vedcom lepšie pochopiť astrobiologický potenciál obývateľných svetov mimo našej planéty.
Niekoľko zaujímavých fotografií planéty Jupiter môžte vidieť aj v jednom z mojich starších článkov (v angličtine) na tomto linku.
Jozef
—
Zdroje: NASA/JPL-Caltech
Tento článok nájdete aj v denníku SME.sk v sekcii blog:
