Mars Perseverance vo finále – pristávame na Marse (priamy prenos o 20:15 CET)

Po niekoľkomesačnej ceste k Marsu sa rover Perseverance dostáva do finále. Dňa 18. februára 2021 pristane na povrchu Marsu v oblasti krátera Jezero.

PRIAMY PRENOS pristátia sondy Perseverance na Marse začne dnes o 20:15, sledovať ho môžte aj tu:

Do pristátia zostáva:

Odpočítavanie ukončené, Perseverance úspešne pristála na povrchu Marsu na určenom mieste 🙂

Priamy prenos pristátia môžte sledovať aj na tomto webe. Začne o 20:00 CET, 18. februára 2021.

Dnešné aktuálne podmienky v mieste pristátia:

Miesto pristátia: Jezero

Počasie v mieste pristátia: teplota vzduchu pri povrchu v rozmedzí od -16 °C do -73 °C

Dĺžka dňa v mieste pristátia: 24 h 37 min

Dnešné časové oneskorenie (doba prenosu rádiového signálu medzi Zemou-Marsom): 11 min 22 sek

Dnešná posledná letová fáza EDL (z angl. “Entry, Descent, Landing” – vstup do atmosféry, klesanie, pristátie):

  • Oddelenie cestovnej sekcie sondy: Sekcia, ktorá letela so sondou Perseverance zo Zeme počas doby šiestich mesiacov a dvoch týždňov, sa oddelí od pristávacej kapsuly dnes o 21:38 SEČ.
  • Vstup do atmosféry: Sonda začne vstupovať do horných vrstiev atmosféry Marsu pri rýchlosti 19 500 km/h v čase 21:48 SEČ.
  • Najvyššie trenie: Trenie spôsobené vstupom do atmosféry zohreje spodnú časť kapsuly na približne 1300 stupňov Celzia v čase 21:49 SEČ.
  • Aktivovanie padákového systému: Sonda aktivuje a uvoľní padákový systém v nadzvukovej rýchlosti v čase približne 21:52 SEČ.
  • Oddelenie tepelného štítu: Ochranný tepelný štít na spodnej časti sondy (spodná časť kapsule) sa oddelí automaticky približne 20 sekúnd po aktivácii padákového systému. Následne sonda Perseverance aktivuje radarový systém, s pomocou ktorého zistí presnú vzdialenosť od povrchu v mieste pristátia. Následne sa zapne systém pre terénnu relatívnu navigáciu, pomocou ktorého sonda pristane presne na určenom mieste.
  • Oddelenie horného štítu na sonde (horná časť kapsuly): Horná časť sa oddelí v čase 21:45 SEČ. Následne sonda na svojej zostupovej sekcii aktivuje retrorakety, s pomocou ktorých spomalí rýchlosť klesania a odletí na presne určené miesto pristátia.
  • Dosadnutie na povrch Marsu: Zostupová sekcia zastaví klesanie sondy v určenej výške nad povrchom Marsu a s pomocou lán uvoľní samotnú sondu, ktorú jemne usadí na povrch pri rýchlosti nie vyššej, ako je normýlna ľudská chôdza (okolo 2,7 km/h) v čase 21:55 SEČ.

Na povrchu Marsu bude sonda po 7 minútach “strachu”, aj keď pôjde o prvé pristátie takto ťažkej sondy v histórii Marsu (Predchádzajúca sonda Curiosity mala nižšiu hmotnosť). Teda samozrejme, ak všetko prebehne tak, ako má. Planéta Mars dokáže pripraviť nejedno prekvapenie na poslednú chvíľu, ako sa to neraz stalo aj v minulosti. Nehľadiac pri tom na samotnú technickú náročnosť pristátia na povrchu Marsu s nevyhnutne komplikovanou technológiou.

Ako som už písal v mojich predchádzajúcich príspevkoch, pristátie na Marse so sondou o hmotnosti osobného automobilu, nie je vôbec porovnateľné s pristátím na povrchu Zeme, kde je oveľa hustejšia atmosféra s neporovnateľne väčšou hrúbkou (výška v profile od povrchu do výšky). Na Zemi by samotné brzdenie prebiehalo oveľa jednoduchšie a bol by dostatočný časový priestor na celé pristátie. Na Marse to tak nie je, vzduchový obal planéty – atmosféra – je oveľa redší a atmosférický profil je vo výške zdaleka tenší. Neposkytuje z toho dôvodu možnosti využitia technológií ako na Zemi. Mars však taktiež nie je ako napríklad náš Mesiac. Ako vieme, na Mesiaci nie je atmosféra (pokiaľ neberieme do úvahy stopové prvky vyskytujúce sa v určitej výške od jeho povrchu, ktoré sú v planetárnom výskume niekedy označované za „atmosféru“), teda nevieme využiť brzdenie padákovým systémom. Pri pristátí na Mesiaci je limitom samotná hmotnosť pristávajúcej sústavy a využíva sa preto výlučne brzdenie chemickým propulzným systémom – zjednodušene raketovým motorom s korekciami.

V prípade Marsu pôjde o kombináciu týchto dvoch systémov s pridaním posledného kroku nevyhnutného pre predídenie katastrofe – sonda bude na povrch Marsu v poslednej fáze „jemne položená“ pomocou závesného lanového systému, tzv. „žeriavom“. Pri predstave tohto procesu nejednému technikovi nabehne husia koža na chrbte a automaticky prebleskne reakcia v mozgu – „nie, to je šialené riziko pri tak veľkej a drahej sonde“ – fakty však nepustia, iná cesta zatiaľ nie je. Okrem toho celý proces pristátia nie je možné sledovať priamo, pretože signál z Marsu na Zem putuje aj 20 minút (záleží od aktuálnej vzdialenosti oboch planét), preto v podstate keď budeme vidieť v kontrolných systémoch, že sonda prisála, ona tam v podstate bude už spokojne nejakú tú chvíľu. Celé pristátie od začiatku vstupu do atmosféry Marsu až po pristátie, trvá približne 7 minút – povestných 7 minút strachu (z angl. „Seven Minutes of Terror“). Takto pristávala na Marse aj sonda Curiosity v roku 2012, tŕpla celá komunita zúčastnených (a nebolo ich málo), ale o to bola väčšia radosť, ktorá následne prepukla nielen v Pasadene (sídlo riadiaceho centra v JPL, pozn. aut.). Nehovoriac o obrovskom množstve ľudí, sledujúcich a participujúcich online z celého sveta. Medziplanetárne robotické misie NASA, aj keď sú misiami americkými, takmer vždy zahŕňajú medzinárodnú spoluprácu – či už technickú v rámci vývoja a testovania, alebo vedeckú v rámci samotného výskumu Marsu.

Diagram pristátia na Marse pre sondy s vysokou hmotnosťou (Perseverance, Curiosity). Autor: Jozef Kozár (c)

Ste teda pripravení sledovať pristátie sondy Perseverance na Marse 18. februára 2021 večer? Pokiaľ áno, sledovať jeho priebeh môžte online aj na mojom webe tu, prípadne na mojom blogu v slovenčine tu (s možnosťou diskusie).

Takže nám zostáva len netrpezlivo čakať posledných pár dní, pokiaľ na chvíľu znovu spolu zatajíme dych a prežijeme 7 minút strachu.

PS: Počas pristávania na Marse je v JPL taká tradícia – všetci chrúmajú arašidy. Zatiaľ to “záhadne” pomohlo – len raz neboli arašidy na desku a misia nevyšla. Tak pokiaľ to pôjde, otvorte si nejaké arašidy aj vy 🙂

Zdroje: Vlastné zdroje autora (https://www.jozefkozar.com/sk/, JPL-Caltech/NASA, YouTube

Ďalšie odporúčané zdroje:

Tento článok nájdete publikovaný aj na mojom blogu SME.sk

How useful was this post?

Click on a star to rate it!

Average rating 0 / 5. Vote count: 0

No votes so far! Be the first to rate this post.

I am sorry that this post was not useful for you!

Let me improve this post!

Tell me how I can improve this post?

You may also like...

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.